WhatCity? Bezpečnosť v meste

Občianske združenie Punkt v spolupráci s partnermi zorganizovalo ďalšie podujatie v sérii WhatCity?, tentoraz s podtitulom Bezpečnosť v meste. Ide o široko chápanú tému, od kriminality až po dopravné riešenia, osvetlenie, či odlišné typy chápania verejných priestranstiev rozličnými sociálnymi skupinami. Výstupy z podujatia sa zároveň stanú podkladmi pre pripravovanú revitalizáciu Námestia SNP a Kamenného námestia.

Zdroj: Punkt, o.z.

Podujatie prebehlo v inovovanom formáte, keď sa namiesto bežnej konferencie a následného workshopu konal výlučne len workshop, a to v podobe série dialógov medzi rečníkom a poslucháčom. Každý dialóg prebiehal 20 minút a účastníci si mohli vybrať, s ktorým rečníkom sa môžu porozprávať, pričom dialógy prebehli tri. Následne prebehla v dvoch skupinách debata o potrebných intervenciách vo verejných priestranstvách a diskusia nad mapou, kde sa identifikovali problémy a potenciály územia. Získané poznatky sa nakoniec zhrnuli do komplexného materiálu. Tomuto procesu predchádzala exkurzia po celej širokej oblasti okolia Námestia SNP. Organizátori pozvali veľmi multidisciplinárny tím rečníkov, od architektov, cez sociológov, podnikateľov, aktivistov až po odborníkov na bezpečnosť a sebaobranu. Bolo tak možné preskúmať celú širokú škálu podnetov, ktoré majú pre architektov, pripravujúcich podmienky pre zadanie budúcej architektonickej súťaže na riešenie daných námestí, neoceniteľnú hodnotu. Rovnako aj pozvaní účastníci predstavovali silný tím aktérov, pôsobiacich v bratislavskom priestore, ktorí tak získali nové pohľady a skúsenosti.


Dialógy

Keďže nebolo možné vypočuť si všetky diskusie medzi rečníkmi a poslucháčmi, vybrali sme si tri: V prvej debatovali sociologička Ivana Rapošová, skúmajúca sociálnu inklúziu menšín, a Tatiana Kratochvílová, niekdajšia Hlavná dopravná inžinierka mesta Bratislavy. V druhej debate sa stretli Boštjan Bugaric, slovinský architekt, špecializujúci sa verejné priestranstvá a prítomnosť vody v nich, s architektom a mestským poslancom Branislavom Kaliským, ktorý je poverený prípravou návrhu transformácie bloku, ktorého súčasťou je komplex nákupného centra Prior na Kamennom námestí. Tretí rozhovor prebiehal medzi Vratislavom Fillerom z Prahy, ktorý je aktívny v združení AUTO*MAT, presadzujúcom pokrokové dopravné riešenia, a Petrom Lényim, architektom zo štúdia 2021 Architekti, ktorý pripravuje podmienky architektonickej súťaže na riešenie územia.

V prvej debate sa obe expertky zhodli na tom, že problémom je nedostatočné sa premietnutie sociologických výskumov do rozhodnutí, čoho riešením by mohlo byť umožnenie stretnutí medzi tými, čo rozhodujú (väčšinou politici) a zasiahnutými skupinami (v tomto prípade menšinami). Lepšie pochopenie by mohlo ovplyvniť kvalitu prijímaných rozhodnutí, v prípade aplikácie na bratislavskú situáciu to znamená, že treba pracovať s priestorom tak, aby pritiahol či najviac skupín - samotná bezpečnosť v území je totiž podmienená prítomnosťou čo najväčšieho množstva iných ľudí, vďaka čomu funguje určitá sociálna kontrola. Je veľmi dôležité, aby tomuto faktu politici, ktorí budú schvaľovať rozhodnutia, chápali.


V rozhovore medzi B. Bugaricom a B. Kaliským zarezonovalo viacero tém, slovinský architekt však zdôraznil predovšetkým potrebu otvorenosti námestia, ktorému nesmú dominovať parciálne súkromné záujmy (v tomto prípade napríklad parkovanie). Aby bolo možné tento aspekt prekonať, je nutné začať budovať dôveru, napríklad vo forme menších experimentálnych projektov, ktoré by mohli byť zamerané napríklad na silnejšie zapojenie zelene do života mesta, a dlhodobej komunikácie, kde sa budú počúvať obe strany. Nastala zhoda, že Námestie SNP je síce prostredím, v ktorom cítiť napätie, ale zároveň je tu aj obrovský potenciál.

V poslednej diskusii, ktorá bola zameraná viac na praktické otázky, Peter Lényi vysvetlil, že v prvej fáze revitalizácie námestia sa architekti zamerajú najprv na menšie, dočasné intervencie, ktoré zlepšia súčasný stav priestoru, no súčasne sa pripravujú aj na "definitívne" riešenie Námestia SNP. Vratislav Filler upozornil predovšetkým na existenciu určitých zvyškových priestorov po automobilovej doprave, na ktoré sa možno zamerať ako prvé, ako aj na potrebu programu pre dané priestory, ktoré by mu priniesli stálu náplň a zabránili pocitu prázdnosti. Na otázku Petra Lényiho, ako spraviť prechod cez námestie bezpečný pre chodcov i cyklistov, keďže jednou z intervencií by mala byť čiastočná pešia zóna, navrhol V. Filler také dláždenie, vďaka ktorému si obe skupiny nájdu svoj prirodzený priestor (hladší povrch pre cyklistov).

Podnety pre námestie

V rámci tejto časti workshopu sa rozprávalo predovšetkým o tom, čo by nemalo byť zabudnuté pri plánovaní námestia. Keďže pri stole sedela široká škála účastníkov, zazneli aj veľmi rôznorodé názory. Viedenská krajinná architektka Hanna Posch sa napríklad spýtala, kde sú miesta, kde by malo dochádzať ku koncentrácii ľudí. Sociologička Ivana Rapošová za dôležité považuje zmapovanie prítomných komunít a definovanie, ktoré komunity by mali byť do priestoru priťahované. Architektka Zora Pauliniová nastolila otázku, komu má priestor patriť (má byť verejný, alebo aj semi-privátny?), rakúsky odborník na sociálnu prácu Boris Rostas upozornil na plánovaný rozpočet prvej fázy revitalizácie (200-tisíc eur) a na základe toho sa treba užšie zamerať na určité typy aktérov. Bratislavský účastník a spoluorganizátor podujatia Ján Mazúr pripomenul politický význam Námestia SNP, ktorý je dejiskom mnohých zhromaždení, podobne aj poslankyňa Lucia Štasselová vidí ako problematický dizajn pamätníka, vytvoreného účelne tak, aby bránil zhromaždeniam. Vratislav Filler odporučil zamerať sa na detaily, Ctibor Košťál z Inštitútu SGI, ktorý stojí aj za portálom Odkaz pre starostu, zas pripomenul otázku údržby. Významný bol ešte ďalší podnet od Hanny Posch, ktorá zdôraznila potrebu existencie "akčnej skupiny", teda skupiny silných aktérov (vrátane mesta Bratislava), ktorí vyvolajú reakciu, a to aj zo strany verejnosti, aby táto intenzívnejšie prispela do formovania budúcnosti územia. Ide o veľmi zásadnú súčasť celého procesu, kedže, ako naznačil B. Bugaric, identita Bratislavy v skutočnosti nie je daná  historickým jadrom, ktoré sa hrá na niečo, čím mesto nie je, ale vzniká práve v hraničných priestoroch, ktorým je aj Námestie SNP a Kamenné námestie.


Diskusia nad mapou

Keďže účastníci boli oboznámení so stavom priestoru, ponúkli mnoho pohľadov a skúseností, ktoré organizátori rozdelili na pozitíva a negatíva. Z pozitív možno spomenúť existujúcu zeleň na Námestí SNP, novovznikajúce komerčné gastronomické prevádzky v blízkosti obchodnému domu Prior (Tesco MY), umelecké artefakty v podobe zvonkohry či street-artu, či veľký potenciál dvora za Priorom. Za benefit je považovaný aj existujúci sociálny mix návštevníkov Kamenného námestia. Z negatív sa účastníci diskusie zhodli na existencii nebezpečne a nepohodlne vyriešených prechodov pre chodcov, na parkovaní, ktoré v území pôsobí ako zbytočná bariéra, zle udržiavaných bočných uliciach a pasážach, ktoré treba komplexne vyriešiť, rovnako ako reorganizovať dopravu v celom priestore. Lepšiu organizáciu si zaslúžia aj trhy pred Starou tržnicou, ako jedna z intervencií sa navrhlo odstránenie kríkov na Kamennom námestí.


Zhrnutie

V závere workshopu organizátorky vyzbierali všetky podnety a zhrnuli ich v záverečnej diskusii. Moderátorka podujatia, Milota Sidorová, zhodnotila, že potrebné je predovšetkým poznať užívateľov priestoru a pritiahnuť ďalších, teda aby bol priestor inkluzívny. Treba pritom myslieť na identitu územia a pracovať s ňou, z hľadiska samotných fyzických zmien sa musí priestor predovšetkým spriehľadniť a otvoriť, malo by sa lepšie pracovať s bezdomovcami, teda ponúknuť im určitú vybavenosť, treba zlepšiť orientačný systém a osvetlenie, Námestie SNP by malo získať nejaký atraktívny prvok, ktorý by sem pritiahol ďalších ľudí. Veľmi pozitívne bola vnímaná Poštová ulica so svojim živým parterom a stromoradím, preto sa uvažuje o jej optimálnejšom začlenení do priestoru.

Všetky tieto podnety organizátori spracúvajú a poskytnú ich architektom, ktorí pripravia podklady pre architektonickú súťaž. Názory však nebudú získané len od expertov, ale aj od širokej verejnosti. Počas leta totiž bude prebiehať rozsiahly participačný proces, ktorého cieľom je zapojiť čo najviac obyvateľov mesta do plánovania kľúčového priestoru v centre mesta. Ako bolo povedané, v konečnom dôsledku by nemalo ísť len o súbor drobných zásahov, ktoré len čiastočne zlepšia pocit z priestoru, ale o kvalitné a komplexné riešenie, ktoré zásadné zmení situáciu v celom území, a vzhľadom na polohu a význam oboch námestí, zlepší aj imidž a vnímanie Bratislavy ako takej. Vyzerá to teda tak, že po rokoch až desaťročiach pozvoľného chátrania, čaká Námestie SNP a Kamenné námestie konečne šťastná budúcnosť.

Mapa:

_________________________
Za pozvanie ďakujeme o.z. Punkt.

(ag, foto: Branislav Bibel)

Zdieľať na Google Plus
    Blogger komentár
    Facebook komentár

0 komentárov:

Zverejnenie komentára