Bratislava YIMBY má dva roky

Ku dnešnému dňu uplynuli už dva roky, čo existuje blog Bratislava YIMBY. Zo skromných začiatkov sa postupne stávajú základy stránky, ktorá patrí k najväčším informačným kanálom o developmente a rozvoji Bratislavy. S úprimnou vďačnosťou sledujeme stále sa rozširujúci počet čitateľov, sledujúcich náš blog, a teší nás každý like, komentár, správa, pochvala, ale i kritika. Nebudeme klamať, aktivita vás, našich čitateľov, či už pravidelných, alebo občasných, nás výrazne motivuje pri tvorbe obsahu a podávaní obrazu dynamického rozvoja a premien metropoly Slovenska. Preto vám patrí z našej strany veľké poďakovanie a je to pre nás záväzkom, aby sme naďalej boli schopní prinášať informácie z prostredia bratislavského developmentu, architektúry i urbánnych trendov v minimálne takej kvalite, na akú ste zvyknutí. 

Pri príležitosti tejto pre nás výnimočnej udalosti by sme zároveň radi využili priestor na menšie priblíženie toho, čo je za Bratislava YIMBY. Na veľkú väčšinu možných otázok odpovedá už náš prehľad FAQ, ktorý sme pripravili pred rokom v rámci nášho prvého výročia. Dnes sa zameriame na jednu otázku - O akú Bratislavu nám v YIMBYm vlastne ide, teda aký je cieľ tohto blogu?


Bratislava podľa YIMBYho

Tradičný pohľad na Bratislavu, ktorý do veľkej miery predkladajú turistickí sprievodcovia i kultúrne osobnosti, spočíva vo vytvorení obrazu mesta, ktoré je príjemné vo svojej malosti, komornosti a útulnosti. Dlhodobí obyvatelia (v tomto ohľade odporúčame sledovať pravidelnú rubriku Denníka SME s otázkami na známych Bratislavčanov) za najlepšie výhody Bratislavy vymenúvajú takmer až malomestský pokoj, blízkosť prírody a fakt, že pri prechádzke historickým jadrom či návšteve obľúbenej kaviarne vždy stretnú niekoho známeho. Takýto imidž Hlavného mesta sa postupne zakódoval do spoločného povedomia tej časti obyvateľov, ktorí sa definujú ako "Starobratislavčania" či "Prešpuráci".  Pri zrážke s realitou však vznikajú automatické konflikty - Bratislava totiž nie je tým mestom, ktorého obraz tu bol práve popísaný.

Realita Bratislavy sa za dlhé roky, odkedy tento popis platil, zásadne zmenila. Útulnosť, komornosť, úzka bratislavská komunita, kde sa každý s každým pozná, pokoj, to sú všetko znaky, ktoré dobre platili pre ten pôvodný Prešporok a sú synonymom pre - bez negatívnych konotácii - provinčnosť starej Bratislavy. Bez akýchkoľvek emócii si však treba priznať fakt, že provinčný Prešporok, jedno z miest Uhorského kráľovstva, už takmer storočie neexistuje. Už takmer 98 rokov je Bratislava Bratislavou - metropolou Slovenska, minimálne po funkčnej stránke. A s metropolitným postavením automaticky prichádzajú premeny, ktoré toto postavenie prináša. Metropola má iné potreby, iné úlohy a iné charakteristiky. To sa odráža v prudšom raste populácie, zvyšovaní atraktivity pre dochádzajúcich zo širšieho regiónu ako len z bezprostredného zázemia a v konečnom dôsledku aj v zmene fyzickej hmoty mesta. Kritika developerov, ktorí "búrajú pamiatky a kradnú nám Bratislavu," nie je v našom meste žiadna novinka a podobné konflikty prebiehajú minimálne už od medzivojnového obdobia, pričom najznámejší príklad je asi súboj o zachovanie hostinca Schmidt-Hansl na Hurbanovom námestí, ktorý neskôr nahradil obchodný dom Veľký Baťa.

Čo sa od tej doby zmenilo, je verejný diskurz, teda prevládajúci názor, ktorý sa v súčasnosti chýli na stranu tých, ktorí developerov považujú za nepriateľov mesta. Kedysi to však boli práve česko-slovenskí intelektuáli a avantgarda, ktorí podporovali premenu Bratislavy na európske veľkomesto, ktoré sa malo zároveň stať bránou do sveta pre Slovákov, ktorí mali ambíciu zaradiť sa k ostatným moderným európskym národom. "Bratislava bude metropolou svetového významu." - hlásal už v roku 1922 Kornel Stodola, významný slovenský intelektuál a otec slávnych Orientálnych veľtrhov. Tento pohľad mal rastúcu spoločenskú a politickú podporu, čo sa vo výsledku odrazilo na dvoch desaťročiach, ktoré priniesli mestu výstavbu mnohých z jeho najvýznamnejších a najvzácnejších stavebných pamiatok a ktoré sa považujú za zlaté obdobie Bratislavy. Myšlienka metropoly sa ťahala aj ďalšími desaťročiami, čo miestami vyústilo v katastrofálne zásahy - búranie Podhradia v kontexte modernistickej ideológie bolo jedným z nich - až do pádu komunistického režimu, keď po dlhej dobe konečne nastala kritická reflexia nedávneho vývoja, ktorá spojila modernizmom pokrivené predstavy o ideálnom spôsobe premeny Bratislavy s totalitným režimom a odsúdila ideu "miliónového veľkomesta." Spoločnosť, poznačená kŕčom, zabraňujúcim otvorene diskutovať a komunikovať, tento pohľad prijala a rezignovala na ďalšie úvahy o vhodnom rozvoji mesta.

Rozvoj Bratislavy ako metropoly však pokračoval, lebo sa stal nevyhnutnosťou. Bratislava sa v roku 1993 konečne stáva Hlavným mestom nezávislého štátu a prirodzene v sebe koncentrovala vedúce funkcie, úrady i inštitúcie štátu, čo malo dosah na podnikateľskú sféru, zároveň je jednoznačne najväčším mestom štátu s najvyššou kúpnou silou s najvyššou (opäť objektívne, bez akéhokoľvek pohŕdania) kvalitou pracovnej sily. Otváranie sa slovenskej ekonomiky, postupujúca globalizácia, vstup do Európskej únie, to všetko zároveň Bratislavu umiestňuje na mapu globálnych miest, čo uvádza do pohybu sily, na ktoré možno mať z lokálnej pozície len ťažko nejaký dosah. Mesto láka investorov a stáva sa miestom, odkiaľ slovenskí investori expandujú do zahraničia. Všetky tieto procesy robia z Bratislavy iné mesto, ako to, ktoré popisujeme v prvých riadkoch tejto eseje.

Vyššie zmienený sociálny kŕč a rezignácia na diskusiu o meste v kombinácii s reštrukturalizáciou ekonomiky i spoločnosti však vyúsťuje do toho, čoho sme svedkom dnes - mesto rastie, rozvíja sa, a mení sa, čo vyvoláva konflikt, kde na jednom mieste stoja "Starobratislavčania" (aj keď nie všetci sú rodáci či ľudia s historickými koreňmi v meste) a na strane druhej ľudia, hanlivo označovaných za "prišelcov" (i keď v skutočnosti ani tu nejde len o ľudí prisťahovaných do Bratislavy v nedávnej dobe), hoci všetci prispievajú k vyššej úrovni života v meste a dodávajú mu životnú silu. Zároveň absolútne odmietnutie dovtedajších vývojových tendencií po roku 1989 viedlo aj k neuváženým krokom, ktoré boli nositeľom aspoň v princípe systematického uvažovania o Bratislave na odbornej úrovni a platformou pre možnú demokratickú diskusiu (hovoríme o zrušení Úradu Hlavného Architekta). Vzhľadom na danú situáciu muselo nevyhnutne prísť ku všetkým negatívam ponovembrového vývoja - k epidemickému rastu suburbanizácie a automobilizácie, uplatňovaniu sociálneho darwinizmu v priestore mesta, kde víťazí silnejší (bohatší), budovaniu monofunkčných blokov nákupných centier, búraniu či nivočeniu pamiatok, rastu výškových budov v nevhodných lokalitách a podobne. Napriek tomu, z celkového pohľadu sa Bratislava posunula v mnohých ohľadoch - obnovuje sa centrum mesta, sídliská získavajú občiansku vybavenosť, ekonomicky Hlavné mesto dobieha európske mestá a kvalita života sa pomaličky, ale predsa, zvyšuje. Eminentnú zásluhu na tom nepochybne majú súkromní podnikatelia i developeri, no keďže vývoj bol mimoriadne organický, zdroje a sily týchto investorov sa mnohokrát premrhali nesprávnym spôsobom.

Dnes sme v situácii, keď sa konečne začína o meste diskutovať. Už si uvedomujeme, že sa spravili chyby a začíname aj chápať, čo k týmto chybám viedlo. Ešte stále však chýbajú odpovede na dve zásadné otázky: Aké mesto chceme a akú úlohu v tomto pridelíme developerom. Mali by sme sa vzdať extrémnych polôh a úzkemu a obmedzenému chápaniu reality: Bratislava sa jednoznačne stáva čoraz významnejšou metropolou (a to aj z globálneho hľadiska) a v súlade s tým sa bude rozvíjať. Developeri zas majú obrovské finančné prostriedky, aké mesto nikdy mať nebude, no pri organickom či spiatočníckom charaktere vývoja sa tieto prostriedky často premrhajú na zbytočnosti, ktoré škodia developerom i mestu samotnému. Mesto by vedelo mnoho vecí nasmerovať tak, aby viac slúžili obyvateľom a zvyšovali kvalitu života, zároveň vedia developerom veci uľahčiť tak, aby pre nich bolo výhodnejšie investovať do verejnoprospešných opatrení. Aby však vôbec malo ochotu nastaviť rámce spolupráce vo všeobecný prospech oboch (či vlastne všetkých troch) strán, musí cítiť spoločenskú podporu zmeny myslenia, pri ktorom budeme rešpektovať záujmy všetkých strán.

Tu prichádza naša motivácia, prečo sme sa vôbec rozhodli založiť a prevádzkovať tento blog. Všetci autori, ktorí na tomto blogu spolupracuje, máme Bratislavu úprimne radi a prajeme si, aby bola tým najlepším miestom pre život. Kvalita života v meste však nie je len nadchýňanie sa historickou architektúrou a starými pohľadnicami, ale aj dostatok možností, kde sa človek uplatní, môže sa sebazdokonaľovať a nájde pritom podobných ľudí, ktorí sa stanú jeho priateľmi či rodinou. Mesto je predovšetkým o ľuďoch a vzťahoch medzi nimi, nie o budovách, uliciach či námestiach, ktoré tvoria len vonkajšiu kulisu. Práve väčšie mestá však prinášajú viac možností. Pri písaní našich článkov vždy uvažujeme, či budova či projekt prispeje k rozvoju spoločenských vzťahov, alebo naopak k ich degradácii. Chválime tých developerov, ktorí sa snažia priniesť takto nastavené projekty (a našťastie je ich podľa nášho názoru väčšina), kritizujeme, ak sa to nepodarí. Hovoríme o tom, ako treba diskutovať, ako treba uľahčiť v niečom život jednej skupine, lebo tým zlepšíme život aj všetkým ostatným. Snažíme sa búrať ideológiou podfarbené mýty (napríklad o negatívnosti zahusťovania či o škodlivej snahe všade budovať parky, aj keď ich nemá kto využívať) a prinášať príklady z miest, kde sú už ďalej ako my. Teraz, po dvoch rokoch práce, pociťujeme stále silnejšiu podporu - viac ľudí si uvedomuje, že realita nie je nikdy čierno-biela a pre prekonávanie vzájomných nedorozumení je potrebné otvorene komunikovať. Hoci je otázne, do akej miery na tom máme podiel, aj naďalej  v tom budeme pokračovať, lebo cítime, že naša práca má zmysel. Už nie je správne byť stále proti niečomu, naopak, je dôležité byť ZA niečo.

A presne o tomto je Bratislava YIMBY. Za lepšie mesto, a to nielen pre nejakú úzku skupinu, ale pre všetkých. Veríme, že tento pohľad zdieľame viacerí, čoho dôkazom je aj rastúci počet čitateľov a priaznivcov tohto blogu. Opäť sa chceme na tomto mieste poďakovať za vašu podporu, lebo to nás napĺňa nádejou, že lepšia Bratislava je skutočne na dosah ruky. Stačí ju len chcieť.

Bratislava YIMBY

Nino Belovič, Philip Darázs, Adrian Gubčo, Juraj Pivovárči

Zdieľať na Google Plus
    Blogger koemntár
    Facebook komentár

1 komentárov:

  1. Gratulujem. Dobré načasovanie. Začali ste akurát v čase začiatku projektového a realizačného boomu developingu.

    OdpovedaťOdstrániť