Rast cien bývania pokračuje aj v treťom štvrťroku

Podľa analýzy Národnej Banky Slovenska (NBS) vzrástla cena bývania medzikvartálne o 1,3%, medziročne o 5,6%, teda o 0,6 percentuálneho bodu viac ako v predošlom kvartáli. V druhom kvartáli k rastu cien bývania podľa NBS prispel hlavne rast domov, ktoré medzikvartálne vzrástli o 3,4% (medziročne o 2,2%). V 3. kvartáli boli ťahúňom rastu cien hlavne byty, ktoré medziročne rástli o 9%, teda o 0,8 percentuálneho bodu viac ako v predošlom kvartáli. 

V 3. štvrťroku sa priemerná cena bývania pohybuje na úrovni 1 295 EUR/m², čo je 6% nad hodnotou dlhodobého priemeru 1221 EUR/m², avšak o 16% menej oproti maximu z roku 2008, kedy priemerná cena bývania na Slovensku bola na úrovni 1 511 EUR/m² (v Bratislave 1 972 EUR/m², v druhom kvartáli dokonca presiahla úroveň 2 000 EUR/). V prípade bytov je táto hodnota o 8,42% menej a v prípade domov o 14,6%. Súčasný rast je ťahaný najmä rastom bytov (9% medziročne), pričom najrýchlejšie rastú jednoizbové byty (11% medziročne) a najpomalšie päťizbové byty (5% medziročne).



Trh s bývaním je stále veľmi diferencovaný z pohľadu regiónov. Jednoznačnú dominanciu v kontexte cien bývania ma stále Bratislavský kraj, v ktorom sa priemerná cena bytov a domov pohybuje na úrovni 1 818 EUR/m², čo je dvojnásobok oproti ostatným regiónom Slovenska. V porovnaní s druhým štvrťrokom priemerná cena na meter štvorcový v tomto kraji vzrástla o 33 EUR, pričom Košickom kraji, ktorý je stále druhý najdrahší na bývanie, táto cena vzrástla len o 6 EUR na súčasných 928 EUR/m². Rast zaznamenali všetky kraje, okrem Banskobystrického kraja, v ktorom priemerná cena bývania poklesla. Z pohľadu rastu na tom bol najlepšie Žilinský kraj, ktorý medziročne rástol o 10,4% a Nitrianský kraj s rastom 7,8%.

Tak ako v predošlom kvartáli, ani teraz podľa analytikov NBS nehrozí bublina, keďže rast cien je v súlade s ostatnými makroekonomickými veličinami, hoci konštatujú relatívne zhoršenú dostupnosť bývania, vzhľadom na rýchlejší rast cien nehnuteľností ako miezd. Rast realitného sektora je hojne podporovaný aj politikou kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky a následným poklesom ceny peňazí, ktorých úroky dosahujú historické minimá. Podľa údajov NBS zo septembra tohto roka je hodnota RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) na úrovni 2,28% p.a.. Rast je teda hojne podporovaný na úkor zadlžovania obyvateľstva. V zadĺžení sa Slovensko dostalo na popredné priečky v rámci regiónu strednej a východnej Európy. So svojou zadĺženosťou domácností na úrovni 35% HDP je však Slovensko stále pod priemerom EÚ, kde priemer dosahuje až 56% HDP, ako uviedla ekonómka Slovenskej sporiteľne v rozhovore pre týždenník TREND.

____________________

(PhD, foto: Fowner)
Zdieľať na Google Plus
    Blogger komentár
    Facebook komentár

0 komentárov:

Zverejnenie komentára