Londýn inšpiráciou pre Bratislavu

V septembri sa YIMBY zúčastnil návštevy Londýna, organizovanej spoločnosťou HB Reavis. Tento slovenský developer má v hlavnom meste Spojeného kráľovstva viacero rozbehnutých projektov, no okrem prehliadky týchto zámerov sa v rámci exkurzie navštívili aj iné developmenty, pričom zrejme najzaujímavejšia aj pre Bratislavu je prebiehajúca revitalizácia okolia železničnej stanice King’s Cross. 

Civilizovaný a jednoduchý vstup do stanice King's Cross - veľká rozptylová plocha, dostatok miesta na sedenie,
vhodná výsadba (platany) a cyklostojany vo veľkom počte. Vozovka je vyvýšená, aby mali chodci
pri prechádzaní lepšie pohodlie.

Stanica King’s Cross a vedľajšia stanica St. Pancras sa nachádzajú na okraji centra historického Londýna a v minulosti slúžili ako významná priemyselná lokalita. Z tohto obdobia sa zachovali aj významné pamiatky industriálnej architektúry. Po druhej svetovej vojne však začalo dochádzať k postupnému úpadku priemyslu a do konca 20. storočia sa okolitá štvrť zmenila na zanedbanú časť mesta, trpiacu sociálnymi problémami a kriminalitou. Zmeny prišli až začiatkom 21. storočia, keď masívne investície do dopravnej infraštruktúry zvýšili význam lokality v rámci Londýna a zo zabudnutej časti mesta sa King’s Cross razom dostalo do centra záujmu.

Pancras Square tvorí srdce prvej časti developmentu. Obklopené je kancelárskymi budovami, v ktorých jadre je
vreckový park (pocket park). Všetky prízemné časti budov sú vyplnené prevádzkami.
Prenosné stoly a stoličky sú veľmi úspešne využívané vo svetových metropolách, keďže dovoľujú užívateľovi
prispôsobiť si sedenie podľa seba.
Kombinácia rozličných typov sedenia umožňuje rozličné spôsoby ich využívania.
Detail sedenia, v pozadí veľmi decentný a elegantný londýnsky kôš, použiteľný takisto do moderného komplexu,
ako aj do historického centra.
Urbanizmus Pancras Square rešpektuje výhľady k dominantám a landmarkom územia a zároveň vytvára príjemné
a intímne mikropriestory s použitím zelene i vodných prvkov.

Vynikajúca dopravná poloha a celkovo zanedbané územie s rozsiahlymi plochami vhodnými pre revitalizáciu prilákali veľkých developerov. Na začiatku bol však zámer samotného mesta Londýn, železničnej spoločnosti Continental Railways Ltd. a spoločnosti DHL, čo boli vlastníci územia, túto plochu premeniť na žijúcu súčasť mesta. Títo vlastníci usporiadali súťaž o development partnera, ktorým sa v roku 2001 stal developer Argent. Následne prebehlo niekoľkoročné plánovanie územia pod vedením špičkových architektonických kancelárii Allies&Morrison a Porphyrios Associates a v spolupráci so všetkými partnermi, teda samosprávou, vlastníkmi i obyvateľmi. Táto spolupráca (ktorej súčasťou bolo cca 4000 rozličných stretnutí a konzultácii) vyústila do vytvorenia konceptu novej štvrte v roku 2006 a v roku 2008 mesto Londýn, Continental Railways Ltd., DHL a Argent založili spoločnú firmu (KCCLP) s cieľom sceliť pozemky a pristúpiť ku samotnej výstavbe. Tá začala v podobe úprav infraštruktúry už v roku 2007 a realizácia prvých budov sa spustila koncom roku 2008.

King's Boulevard bude hlavnou tepnou oblasti. Po ľavej strane fotografie vzniká nová britská centrála
spoločnosti Google. Táto ulica je najväčšou londýnskou ulicou zriadenou od roku 1904.
V súčasnosti ulica nie je veľmi dopravne využívaná, čiže ľudia využívajú na chôdzu vozovku, v budúcnosti im
však budú k dispozícii veľmi široké a pohodlné chodníky.
Vodné prvky sú veľmi vítané oživenie v mestskom prostredí, a to aj vo forme kanála. Nové Lido má veľký potenciál
vo využití fenoménu vody.
Množstvo návštevníkov zóny si užíva relax na pobytových schodoch na brehu kanála,
kam bol umiestnený umelý trávnik.
Stará sýpka bola premenená na London School of Art. Námestie pred ňou, Granary Square, je najväčším londýnskym
námestím vytvoreným od roku 1845, keď bolo vybudované Trafalgar Square.
V pozadí za Granary Square vzniká polyfunkčný komplex, ktorý vychádza z tvaru pôvodných zásobníkov
na plyn (Gasometrov), čím sa zachováva kontinuita vývoja priestoru. Stánky na námestí o pár dní neskôr hostili
London Design Days.
Aj na Granary Square pribudli prenosné stoly a stoličky.

Samotná štvrť vychádza z myšlienky husto zastavaného a polyfunkčného územia, ktoré má byť miestom, kde budú ľudia žiť, pracovať, vzdelávať sa i tráviť voľný čas. Developer Argent pre účely vysvetlenia filozofie projektu hneď na začiatku vypracoval tzv. Princípy ľudského mesta, medzi ktoré patrí napríklad udržateľnosť, dostupnosť, mestskosť, polyfunkčnosť, historická kontinuita, verejnoprospešnosť či otvorenosť komunikácie. Počas plánovania sa vyskytli problémy najmä v súvislosti s ochranou pamiatok, tieto sa však podarilo vďaka otvorenému a konštruktívnemu diskutovaniu o možnostiach revitalizácie prekonať. Plánovači sa zamerali aj na sociálne problémy okolia, výsledkom bol zvýšený fokus na vybudovanie dostupného bývania a integráciu zdravotníckych a vzdelávacích zariadení do celkového plánu. Zároveň sa veľká pozornosť venovala verejným priestranstvám, ktoré tvoria až 40% z celkovej rozlohy územia. Aby sa dosiahla architektonická rozmanitosť, do navrhovania jednotlivých budov či priestranstiev bolo zapojených až 110 (!) architektonických kancelárii. Celkovo bude štvrť pozostávať z 50 nových budov, 1900 bytov, 20 úplne nových ulíc a 10 parkov či námestí, pričom k roku 2016, keď je projekt ešte stále dokončený len čiastočne, sa tu už vyskytuje 30 000 denných obyvateľov (obyvatelia, študenti a zamestnanci). Premena King’s Cross je úspechom aj z komerčného hľadiska – začiatkom roku 2015 sa podarilo projekt predať austrálskemu dôchodkovému fondu.

Pôvodná industriálna štruktúra je využitá ako atraktívne prostredie pre retail. V Novom Lide bude podobná šanca
pri využití estakády pre električkovú trať. 
Architektom sa podarilo využiť aj zadné časti budov, slúžiace pre zásobovanie a zabezpečenie prevádzky - v tomto
prípade môže okoloidúci pozorovať prácu umelcov a remeselníkov v ateliéroch, ktoré v tomto území sídlia.
Povrch je estetický a zároveň prispôsobený na vysoké zaťaženie.
Lewis Cubitt Park je najväčším parkom v oblasti. Nie je tvorený zložitou výsadbou, ale jednoduchým trávnikom
s pár stromami (opäť platanmi), vďaka čomu poskytuje oveľa flexibilnejšie možnosti využitia a zároveň je
oveľa transparentnejší, bezpečnejší a priechodnejší. Výšková budova v pozadí sú študentské internáty.
Takýmto spôsobom sa developeri snažili dosiahnuť prítomnosť čo najširších skupín obyvateľstvá v území. 
Pri správnom dimenzovaní verejných priestranstiev dokážu aj budovy väčších mierok pôsobiť elegantne a vhodne.
Detail výsadby - platan je zdola osvetlený, čím sa dosiahne aj po zotmení veľmi estetický efekt. Plocha bez trávnika
okolo kmeňa ochráni strom od poškodenia pri kosení alebo trávnik od poškodenia spôsobeného psami.
Pohľad smerom ku stanici King's Cross zo severnej časti územia. Park bude z oboch strán obstavaný, čím sa zaručí
intimita a zároveň bezpečnosť, keďže bude zabezpečený stály nevynútený dohľad. Živé partery budov prispejú k
stálemu využívaniu priestoru.

Príklad z Londýna je pre Bratislavu veľmi zaujímavý. Aj u nás sa totiž rieši rozsahom a chrakterom podobná otázka – premena územia na pravom brehu Dunaja medzi Starým mostom a Mostom Apollo, známeho ako Nové Lido. Vlastníci územia, spoločnosti HB Reavis a J&T Real Estate, v spolupráci s architektami, ktorí riadia proces plánovania novej centrálnej štvrte Bratislavy, teda Compass Architects a Marko&Placemakers, predstavili iniciatívu, ktorej cieľom má byť prelomový projekt v bratislavskom kontexte. Zaujmú niektoré podobnosti – Nové Lido sa taktiež snaží otvoriť diskusiu smerom k princípom dobrého mesta pre život a plánovaním developmentu je poverená dvojica veľmi skúsených ateliérov, pričom Marko&Placemakers pochádzajú práve z Londýna a nepochybne poznajú dôverne aj proces prípravy projektu King’s Cross. Problematická je však zatiaľ chýbajúca spolupráca mesta – kým v Londýne to bolo práve mesto, ktoré iniciovalo premenu zóny, v bratislavskom prípade je Magistrát v pozícii mŕtveho chrobáka. Treba povedať, že téma zatiaľ pomerne nedostatočne rezonuje aj medzi verejnosťou, tak laickou, ako aj odbornou, hoci projekt nepochybne ovplyvní obraz Bratislavy veľmi výrazným spôsobom. Prísľubom je aspoň vedomie, že developeri si zrejme plne uvedomujú význam svojho zámeru, čo tiež pravdepodobne vysvetľuje, prečo nás počas exkurzie v Londýne zobrali práve na King’s Cross.

Vizuálna komunikácia developmentu  je jednoduchá a zrozumiteľná a pripomína komunikáciu Nového Lida.

___________________________
Prečítajte si hodnotiacu správu o projekte premeny King's Cross od Urban Land Institute (ULI)

Návšteva Londýna a londýnskych projektov spoločnosti HB Reavis bola súčasťou press-tripu, organizovaného touto spoločnosťou. Za pozvanie a vysokú organizačnú a profesionálnu úroveň press-tripu ďakujeme spoločnosti HB Reavis a tímu spoločnosti PR Clinic. 

(ag)
Zdieľať na Google Plus
    Blogger komentár
    Facebook komentár

0 komentárov:

Zverejnenie komentára