Bratislava pripravuje výškovú zonáciu

Mesto Bratislava nedávno zverejnilo návrh výškovej zonácie metropoly, čím sa konečne pristúpilo k prvému výraznejšiemu pokusu o zaregulovanie výškovej hladiny budov v meste. Pôjde o významný dokument, ktorý bude navyše v konečnom dôsledku záväzný. Akú predstavu budúceho výškového obrazu Bratislavy prináša?

Návrh vychádza z analýzy existujúcich výškových budov v Bratislave a ich lokalizácie, pričom sa snaží stanoviť, kde by v budúcnosti mala, resp. nemala pokračovať výstavba vertikálnych dominánt a objektov. Sprievodná textová správa prináša definovanie pojmov, legislatívne podmienky súvisiace so súladom s Územným plánom Hlavného mesta Bratislava, náhľad do praxe vo výškovej regulácii z iných európskych miest a popis existujúceho stavu v Bratislave ohľadne výškových budov i pohľadových osí. To je doplnené charakteristikou veterných podmienok v blízkosti výškových budov, stručným popisom dopravných a technických nárokov a určitými závermi. Tie by sa dali v podstate zhrnúť do dvoch kategórii: Po prvé, daný materiál stanovuje vymedzenie piatich základných výškových hladín, pričom ich priestorové rozmiestnenie je vypracované v troch variantoch. Po druhé, materiál sa snaží bližšie definovať lokality, kde je možné umiestniť výškové budovy, pričom za hornú hranicu stanovuje výšku budovy Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá je (približne) 111 metrov. Textová správa okrem toho ešte obsahuje prehľad literatúry i tabuľku so zoznamom výškových budov. Grafické podklady predstavuje 23 príloh, kde sa preverujú varianty v rámci digitálneho 3D modelu mesta. Návrh tejto regulácie vypracovalo magistrátne Oddelenie stratégií rozvoja mesta a tvorby územnoplánovacích dokumentov spoločne s Oddelením dopravného inžinierstva.


Už letmý náhľad do daného materiálu naznačuje, že ide o narýchlo spísaný konglomerát údajov bez väčšieho prínosu, čo sa podrobnejším štúdiom len ďalej potvrdzuje. Výsledná analýza predstavuje v podstate len veľmi suché deskriptívne zhrnutie určitého stavu výškového obrazu Bratislavy, pričom jediný čitateľný odkaz je, že "mesto k otázke výškovej regulácie doteraz pristupovalo nekoncepčne." Daný materiál však vzhľadom na úroveň spracovania tento stav zásadne nezmení. Autori sami konštatujú, že napríklad v prípade porovnania s regulačnými politikami v zahraničí boli obmedzení časovými a kapacitnými dôvodmi, čo je však horšie, pri doterajšom rozhodovaní o umiestňovaní výškových stavieb zas chýbali kvalitné analytické podklady, a presne to kričí aj z celej ponúknutej práce. Výsledkom je, že navrhnuté varianty regulácie pôsobia veľmi dojmologicky a jedinou reálne vedeckou časťou práce je analýza veterných podmienok v blízkosti budov. Príkladom dojmológie je hodnotenie výškových budov, keď v niektorých prípadoch ich označenie za "nekoncepčné" skôr naznačuje osobnú animozitu spracovateľov materiálu voči danej budove, ako reálne expertné posúdenie kontextuálneho postavenia budovy vo výškovom obraze Bratislavy v súčasnosti i budúcnosti. Jasne vysvetlené nie je stanovenie výškového limitu 111 metrov, okrem konštatovania, že budova NBS je kvalitná alebo odporúčania, že pri fasádach o stometrovej výške a viac je nepriaznivé prúdenie vetra. Nejasné je aj zdôvodnenie vymedzenia výškových zón, ktoré pripomína direktívne určovanie funkcií v modernistickom plánovaní (aj napriek slovám o aplikovaní súčasných trendov, napríklad dôraz na kvalitu architektúry i parteru, hoci verejná správa reálne nemá nástroje na pozitívne ovplyvňovanie týchto javov). Zhodnotený nie je význam výškových budov, materiál je v podstate len právno-dizajnovou vecou, bez uváženia ekonomických, sociálnych či psychologických otázok. Textová správa je okrem toho vizuálne spracovaná na pomerne nízkej úrovni a situáciu nezlepšujú ani grafické časti. Keď to zhrnieme, návrh výškovej regulácie mesta Bratislava presne reprezentuje stav, v akom je naše územné plánovanie - spiatočnícke, zbytočne reštriktívne, nevedecké a prebyrokratizované.

Napriek tomu je však v materiáli možné nájsť aj relatívne hodnotnú časť, a to je porovnanie praxe z iných miest, predovšetkým z Prahy, kde Institut plánovaní a rozvoje hlavního města Prahy (IPR) pripravuje (resp. pripravoval) tzv. Metropolitný plán, teda nový Územný plán, ktorého súčasťou je aj návrh výškovej regulácie. V rozsiahlom Koncepte odôvodnenia, ktorý pomenúva východiská, z ktorých Metropolitný plán vychádza, sa nachádza podnetný materiál v kapitole "Tretí rozmer mesta", kde je jasne vidieť aplikovanie vedeckých metód do práce a prihliadanie na lokálny kontext územia, založený na tvrdých dátach a objektívnych informáciách o území, ako voľné komponovanie odporúčaní na základe osobného posúdenia niekoľkých pracovníkov Magistrátu pri použití minimálneho počtu analytických materiálov. Kapitola Tretí rozmer mesta okrem toho prináša rozličné podnety do rozmýšľania o nastavení kritérií rozhodovania o výškovom obraze mesta, vychádzajúce z poznámok autora, veľmi významného architekta Romana Kouckého, reflektujúce spoločenské pomery a otázky s témou súvisiace. Je tak oveľa vhodnejším podkladom pre diskusiu, ako materiál, ktorý vznikol v Bratislave (nehovoriac o oveľa kvalitnejšom grafickom spracovaní a zrozumiteľnejšom jazyku).

Každopádne, návrh danej regulácie je v stave urbanistickej štúdie, sám osebe nie je teda záväzný. Tým sa stane až v situácii, keď bude schválená štúdia pretavená do podkladu aktualizovaného (alebo nového) Územného plánu mesta, ktorý už bude reálne záväzný. Verejné prerokovanie bude už v priebehu dneška, teda 24. októbra o 17:00 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Pôjde o jedinečnú príležitosť, ako ovplyvniť budúcnosť výškového obrazu mesta, ktorý má kľúčový podiel na celkovom vyznení celku, preto je dôležité tejto téme venovať maximálnu pozornosť.

_____________________________

(ag, foto: PhD)

Zdieľať na Google Plus
    Blogger koemntár
    Facebook komentár

2 komentárov:

  1. Dobrý deň,
    najskôr by som rada pochválila Vašu činnosť a monitoring stavebných projektov. Stránka je prehľadná a dobre spracovaná. Som prekvapená koľko sa toho v Bratislave momentálne stavia a v mnohých ohľadoch je to pozitívny krok vpred. Vzhľadom na počet projektov a na ich rozsiahlosť by ma zaujímala nová tvár Bratislavy - pohľad so všetkými vizualizáciami vloženými do interaktívnej mapky. Neviem, či je možné také niečo zrealizovať, ale myslím, že viacerí by takúto prechádzku "novou" Bratislavou uvítali.

    Ďakujem, Žofia

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dobrý deň,

      Ďakujeme za pozitívny feedback, veľmi si ho vážime. Čo sa týka mapky, zrejme máte na mysli čosi prepracovanejšie - v záhlaví stránky však máme odkaz na Google Mapu, kde sú vložené všetky projekty aj s vizualizáciami. Budeme uvažovať o možnostiach, ako túto mapku do budúcna ešte skvalitniť.

      S pozdravom,

      AG

      Odstrániť