Zákon o poplatku za rozvoj: Problém na obzore

Už čoskoro by mal vstúpiť do platnosti Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda zákon, ktorý stanovuje stavebníkom uhradiť určitú čiastku za možnosť stavať v obci, čo je kompenzáciou za zaťaženie infraštruktúry danej obce, ktoré vznikne vložením novej stavby a jej užívaním. Ide nepochybne o dôležitý nástroj a mnohé obce i mestá, vrátane Bratislavy (resp. predovšetkým Bratislavy), mimoriadne očakávajú vstup tohto zákonu do platnosti, keďže im pomôže získať ďalšie príjmy na rozvoj obce. Na druhej strane však treba povedať, že nie je všetko zlato, čo sa blyští a zákon ako taký má mnoho aspektov, vďaka ktorým sa z veľkej šance môže stať premrhaná príležitosť, ba dokonca s presne opačným efektom, teda môže uškodiť. Ktoré sú problémové body tohto zákona?


Tematike Zákona o poplatku za rozvoj sa pomerne obsiahlo venuje Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý situáciu komentoval aj v samostatnom článku v rámci Bratislava YIMBY. Z hodnotenia IURu vyplynulo niekoľko problematických bodov, napríklad absencia odpočtu vyvolaných investícii výstavby z celkovej výšky poplatku, alebo voľná výška poplatku, ktorú si stanovuje každá obec sama. Mnohí starostovia a primátori už deklarovali, že sa budú snažiť o čo najvyššiu sadzbu, v tomto prípade na úrovni cca 35 eur na štvorcový meter (poplatok sa stanovuje ako sadzba x hrubá nadzemná plocha stavby v metroch štvorcových) stavby. To sa však netýka len administratívnych či retailových plôch, ale predovšetkým rezidenčných projektov. Výsledkom vysokých sadzieb na rezidenčné projekty však nebude len (možné) skvalitnenie infraštruktúry v okolí, ale predovšetkým rast cien bývania. Developeri sú už v súčasnosti zaťažení vysokými nákladmi vyplývajúcimi z nevhodne nastavených noriem (predovšetkým parkovacia norma), ďalší vysoký poplatok sa negatívne prejaví na koncovej cene nového bytu. V prípade Bratislavy to znamená ďalšie navyšovanie cien.

Bratislava má už v súčasnosti problém s dostupnosťou bývania predovšetkým pre mladých, ktorí uvažujú o svojom prvom samostatnom bývaní. Podľa údajov Eurostatu (oddiel Young people living with their parents) Slovensko dominuje v podiele mladých ľudí žijúcich s rodičmi, čo je jedným z dôsledkov nedostupnosti bývania. Situáciu ďalej zhoršuje absencia nájomného bývania. Napríklad Hlavné mesto SR Bratislava oficiálne deklaruje vlastníctvo 925 nájomných bytov, ktoré sú obsadené a nové sa nestavajú (pričom treba povedať, že prípravu nových nájomných bytov ešte zhoršuje nedostatok vhodných pozemkov). Situácia nie je oveľa lepšia ani pri zarátaní nájomných bytov vo vlastníctve mestských častí. Extrémne vysoké ceny bytov v Bratislave potom vedú doslova vyháňaniu mnohých mladých ľudí do predmestských zón (suburbií), kde sú ceny nižšie.

V tomto momente do nepriaznivej situácie opäť vstupuje Zákon o poplatku za rozvoj a ďalšia jeho kontroverzná časť. Z platenia poplatku sú totiž vylúčené stavby rodinných domov do 150 metrov štvorcových, čo je maximálne nesystémové opatrenie. Platí, že rodinné domy zaťažujú územie ešte viac ako bytové domy, čo je dané vyššími nárokmi na cestnú infraštruktúru, technickú infraštruktúru či záber pozemkov. Takisto platí, že rast suburbií sa výrazne negatívne podpisuje na vitalite miest, pričom v Bratislave je už zaťaženie vyplývajúce zo suburbanizácie mimoriadne citeľné nielen v doprave, ale aj v úpadku tradičného mestského parteru, keďže automobilizovaní obyvatelia bývajúci na predmestiach uprednostnia skôr veľké nákupné centrá s pohodlným parkovaním, ktorých existencia má na mestský parter devastačné účinky. To sme však nespomenuli najdôležitejší negatívny aspekt suburbanizácie, ktorým sú obrovské ekologické škody, spôsobené záberom najbonitnejších slovenských pôd, zhoršením retencie vody, emisiami a energetickými nárokmi na udržiavanie rozsiahlejších domov a pozemkov. Zákon o poplatku ďalej zatraktívni bývanie v suburbiách, ktoré sa oproti bývaniu v mestách (Bratislave) stane oveľa dostupnejším (pričom poplatok sa bude k tomu platiť aj v prípade rekonštrukcií, ktoré potrebujú stavebné povolenie!). Intenzita predmestskej výstavby sa v poslednej dobe mierne spomalila v súvislosti s rastom dopravných problémov, čoskoro však získa obrovský impulz vďaka výstavbe diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Výsledkom tak bude druhá vlna masívnej suburbanizácie.

Zákon o poplatku za rozvoj mal byť nástrojom, ako majú obce a mestá získať prostriedky pre zvyšovanie kvality života svojich obyvateľov. Z dôvodu jeho zlého nastavenia sa však v prípade niektorých obcí, predovšetkým Bratislavy, môže stať nástrojom, ktorý spôsobí presný opak. Namiesto zlepšenia života ho skôr zhorší a namiesto vyšších príjmov môže Bratislava čakať ich zníženie, keďže porastie počet vysťahovaných, ktorí budú svoje dane odvádzať inde. Z win-win situácie sa tak stáva lose-lose a ďalší prejav toho, ako neodbornosť negatívne zasahuje do snáh o rozvoj Hlavného mesta SR.

_______________________
Ďalšie informácie o poplatku na špeciálnej stránke IUR: http://www.poplatokzarozvoj.sk/

(ag)

Zdieľať na Google Plus
    Blogger komentár
    Facebook komentár

0 komentárov:

Zverejnenie komentára