Aký bude šiesty bratislavský most cez Dunaj?

Podľa najnovších informácií bol tender na výstavbu podstatnej časti bratislavského obchvatu, teda diaľnice D4 a súvisiaceho úseku rýchlostnej cesty R7, uzavretý. V lehote k podaniu námietok voči výsledkom súťaže na zhotoviteľa nikto námietku nepodal a víťazom sa tak stalo konzorcium Obchvat Nula, v ktorom hrá kľúčovú úlohu španielska spoločnosť Cintra Infraestructuras Internacional. Nič tak už nestojí v ceste k podpísaniu zmluvy o zhotovení diela a celá stavba sa môže začať realizovať už na jar tohto roku.

Ide nepochybne o jeden z najväčších stavebných zámerov v dejinách samostatného Slovenska. V rámci diaľnice D4 sa v úseku od križovatky Jarovce s diaľnicou D2 až po križovatku Rača, kde sa diaľnica napojí na cestu II/502, vybuduje takmer 27 kilometrov trasy diaľnice a v rámci rýchlostnej cesty R7 vyše 32 kilometrov z trasy, ktorá prepojí Bratislavu (Prievoz) s časťou južného Slovenska (Holice). Stavba financovaná formou PPP dosiahne, po zarátaní ročných splátok stavebníkovi, cenu 1,7 miliardy eur. V rámci nej sa vybuduje aj množstvo náročných stavebných objektov, pričom len v prípade úseku D4 Jarovce - Ivanka sever pôjde o 21 mostov. Z nich nepochybne najvýznamnejším bude premostenie rieky Dunaj, teda šiesty bratislavský most. 

Zdroj: ObchvatBratislavy.sk

Vzhľadom na šírku a silu rieky, akou je Dunaj, je každý z dunajských mostov mimoriadnym technickým dielom. To isté sa však dá povedať o architektonickej hodnote starších dunajských mostov - Most SNP je technickou stavbou storočia na Slovensku a v čase výstavby bol svetovým unikátom, kým v súčasnosti je po zásluhe jednou z dominánt Bratislavy. Prístavný most so svojou monumentálnou konštrukciou podčiarkuje industriálny charakter územia, v ktorom sa nachádza, Most Lafranconi so svojim pilierom v strede rieky je elegantným vstupom do Bratislavy od západu a i Most Apollo, hoci ide o čisto inžiniersku konštrukciu, je jedným z moderných symbolov mesta. 

Zdroj: ObchvatBratislavy.sk

Zatiaľ posledným mostom je novostavba práve dokončovaného Starého mostu, ktorý poslúži ako dlhoočakávané spojenie Petržalky s centrom mesta električkovou dopravou a zároveň ako promenádny mestský most s vylúčením individuálnej automobilovej dopravy. Podobne ako Most Apollo, aj v tomto prípade ide o čisto inžiniersku konštrukciu náznakovo pripomínajúcu pôvodný Starý most, ktorý vznikol ako dočasná stavba po Druhej svetovej vojne. Vzhľadom na svoj účel, charakter i umiestnenie sa jeho vzhľad stal predmetom silnej kritiky architektonickej obce. Mosty cez veľtok sa nestavajú na každoročnej báze a na promenádne mosty v centrách metropol sa kladú vysoké estetické nároky. Vo vyspelých mestách je absolútnou samozrejmosťou, že na takéto stavby sa konajú architektonické súťaže, pričom v našom prípade architekt ani nebol súčasťou projektového tímu. Starý most sa tak stal príkladom, ako to nerobiť, a väčšina architektov upozorňuje, že v budúcnosti sa už takáto situácia nesmie opakovať.

Kritizovaný vzhľad nového Starého mosta. Zdroj: Alfa04

Je preto nanajvýš prekvapujúce, že dosiaľ sa vôbec neotvorila téma architektúry nového mostu cez Dunaj, ktorý sa vybuduje v rámci diaľnice D4. Opäť pôjde o mimoriadnu konštrukčnú úlohu - stavba premostí okrem rieky aj chránené lužné lesy so snahou o minimálne zásahy do prírodného prostredia, čo vyvoláva ďalšie nároky. Dosiaľ zverejnené materiály dávajú tušiť, ako bude most budovaný, no tento opäť vznikne bez zásahu architekta. Stavba sa stane bránou do Bratislavy pri ceste z juhu a výrazne ovplyvní panorámu dunajskej krajiny. Nejde o dočasné dielo; významnou súčasťou mesta a jeho okolia bude najbližšie desaťročia až storočia. Absencia akéhokoľvek tlaku od odbornej obce je naozaj pomerne šokujúca, s ohľadom na výzvy, týkajúce sa Starého mostu. Nemal by aj šiesty bratislavský most byť predmetom architektonickej súťaže?

Starší návrh mostu. Zdroj: dialnice.info


Realizácia sa ešte nezačala, ale projekty sú už s najvyššou pravdepodobnosťou úplne hotové, keďže výstavba sa má spustiť čoskoro. Architektonická súťaž v tejto chvíli by teda zrejme znamenala pozdržanie stavby o celé mesiace. Nie je však niekoľko mesiacov zanedbateľná doba v porovnaní s najbližšími desaťročiami, počas ktorých budeme most využívať a akceptovať ako súčasť mesta? Hoci s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote sa táto výzva minie účinku, bolo by dobré, keby sa odborná obec prebudila a skúsila ešte skorigovať vývoj projektu tak, aby sme sa po roku 2020, keď sa má dielo dokončiť, pozerali nielen na konštrukčne, ale aj architektonicky výnimočný most, ktorý sa stane jedným zo symbolov modernej Bratislavy.

Pre viac informácii o obchvate navštívte ObchvatBratislavy.sk

(ag)
Zdieľať na Google Plus
    Blogger koemntár
    Facebook komentár

1 komentárov:

  1. Problem bratislavskych mostov je okrem ineho aj to, ze kym same o sebe vyzeraju sice zaujimavo a dobre, vzhladom na svoju vzajomnu blizkost (a tiez malost Bratislavy) predstavuju absolutne nezvladnuty vzajomny urbanizmus a su vernou vizitkou dnesnej doby s maximalne vystupnovanym individualizmom a nafuknutymi egami: spolu vedla seba posobia bratislavske mosty ako extravagantny vzorkovnik uplne nezladenych a neladiacich architektonickych pokusov, ako diela malych chlapcov, ktori sa pretekaju v tom, kto cim dalej a cim najvyssie precika svojich susedov, a tak vymysla napaditejsie a putavejsie skladacky. Staci sa pozriet na bratislavske mosty pozdlz rieky, z jedneho na druhy, a vsetka "krasa" je prec - zostane len dojem stesnaneho skladu s vedla poukladanymi maketami, ktore vzajomne vobec neladia, ba navzajom si dokonca prekazaju a kazia tak celkovy dojem, ktorym by inak iste kazdy taky most sam osve niekde vo volnej krajine zaujal.

    OdpovedaťOdstrániť