WhatCity? Naša ulica


Ako by mohli fungovať naše ulice? Je možné venovať viac priestoru pre oddych, zeleň, bicykle a múdre riešenia infraštruktúry?  Aj týmito otázkami sa zaoberá zaujímavá konferencia WhatCity? s podtitulom Naša Ulica, ktorá prebieha posledné dva dni v Bratislave. Mali sme možnosť zúčastniť sa včerajších prednášok zahraničných expertov a následnej diskusie. Radi by sme sa s vami podelili o zaujímavé postrehy z vyše trojhodinovej akcie.

______________________


Ako prvý pred početným publikom v Starej tržnici vystúpil Andreas Delleske, ktorý stál pri vzniku známej nemeckej štvrte Vauban na juhu mesta Freiburg. Keď v roku 1992 odišla z tohto územia francúzska armáda, budovy kasární na 38 hektároch mali byť asanované. Partia mladých chudobných študentov, medzi ktorými bol aj Andreas, prišla s projektom SUSI, vďaka ktorému sa im podarilo zvrátiť zbúranie časti budov. V rámci iniciatívy tak boli prerobené na nízkoenergetické a ekologické domy. V dnešnej dobe má väčšina na streche solárne kolektory alebo fotovoltaické články a po rokoch spĺňajú aj aktuálne energetické štandardy.

Cieľom bolo vytvoriť v celej štvrti zónu bez áut. V Nemecku platí do dnešnej doby zákon, ktorý vyžaduje jedno parkovacie miesto na jednu domácnosť. Aby mohli okolie budov uzavrieť pre individuálnu dopravu, vybudovali na okraji štvrte dva parkovacie domy s polovičnou kapacitou, ako je počet bytových jednotiek. Pre chýbajúce parkovacie kapacity vyčlenili do budúcnosti ešte jedno územie. V súčasnosti však autom nedisponuje už okolo 70% obyvateľov štvrte.

Vauban je plný kvalitne udržiavanej zelene, komunitých záhrad a miest pre trávenie času s rodinou. Developeri sa prispôsobujú rázu lokality a nové budovy stavajú v rovnakom vizuálnom aj funkčnom štýle. Všetky domy sú postavené s dôrazom na energetickú účinnosť a kogeneráciu.

______________________


Dôležitú funkciu parteru budovy priblížil holandský urbanista Mattijs van‘t Hoff , poradca úspešnej organizácie STIPO, ktorá pôsobí ako odborný a konzultačný tím v oblasti mestského rozvoja a stratégie. Zastáva teóriu, podľa ktorej je treba domy vnímať z pohľadu človeka. Dobrý parter je najdôležitejšou súčasťou ulice a tvorí až 90% potenciálu budovy. Človek vníma ulicu ako vzťah samotného uličného priestoru, prístupných prevádzok na prízemí a súkromnej časti budov na vyšších poschodiach. Pokiaľ je parter atraktívny, priťahuje viac ľudí, ponúka im uspokojujúce služby a vytvára tak bezpečnejšie prostredie.


Súčasťou projektov, na ktorých sa Mattijs v Rotterdame podieľa, je vždy kvalitná analýza dotknutého prostredia. Kritické miesta konzultujú so zúčastnenými stranami, ako sú majitelia nehnuteľností alebo prevádzok a snažia sa situáciu riešiť. Vždy je potrebné mať jasnú víziu a cieľ, ale nehnať sa za výsledkom. Mattijs preferuje spôsob pomalého urbanizmu, teda postupné kvalitné úpravy bez radikálnych krokov. Pritiahnete služby, ľudia prídu sami.

Keďže účastníkom konferencie boli aj aktivisti z OZ Obchodná ulica a okolie, hostí predtým povodili aj po tejto lokalite. Mattijs považuje za najväčšiu hodnotu Obchodnej hĺbku domov, ako sú dvory a pasáže, ktoré skrývajú mnohé prekvapenia. Ocenil tiež prítomnosť električky v pešej zóne, chýbala mu však prítomnosť akýchkoľvek stromov.

______________________


Eva Kail je viedenská urbanistka a špecialistka na zohľadňovanie rodového hľadiska v územnom plánovaní a participácii. Už 30 rokov pracuje na viedenskom magistráte. Začiatkom 90-tych rokov s ďalšími odborníkmi zisťovala ako verejné priestory môžu uspokojiť každodenné potreby žien. Pilotným projektom bolo pretváranie štvrte Mariahilfer na tzv. gender mainstreamingovú lokalitu. Cieľom bolo zvýšenie bezpečnosti a kvality verejného priestoru rovnocenne pre mužov aj ženy. Dosiahnuť sa to dalo napríklad bezpečnejšími priechodmi pre chodcov, semaformi, novou zeleňou a prvkami drobnej architektúry (ako lavičky s rôznou výškou pre mamičky s kočíkmi, mladých ale aj starších ľudí).


Spolu s Clarissou Knehs sa od roku 2010 podieľala na plánovaní premeny Mariahilferstraße, ktorá dnes funguje ako kompletná ulica. Keď si mesto nechalo urobiť analýzu, zistili, že primárni užívatelia ulice majú k dispozícii len jej jednu tretinu. Po rekonštrukcii pribudol veľký priestor pre pohyb chodcov (denne ich prejde po ulici 25 - 70 000), obojsmerná cyklotrasa, zeleň a spomínaná rozmanitá drobná architektúra.

______________________


Zuzana Kuldová pracuje na Inštitúte plánovania a rozvoja hl. mesta Prahy (IPR). Ich kľúčovým projektom bol Manuál tvorby verejných priestranstiev, ktorý Bratislave stále chýba. Tento dokument sa nezaoberá urbánnym  plánovaním, ani nepredpisuje konkrétny vzhľad všetkých ulíc. Ide o zadefinovanie všeobecných pravidiel s orientáciou na detaily, kvalitu a funkčnosť.

Pilotným projektom bol projekt Vinohradská, počas ktorého boli všetky nápady architektov odprezentované užívateľom ulice na spätnú väzbu. Po pripomienkach verejnosti boli ďalej prerokovávané s vedením mesta. Za najväčší problém Prahy považuje absenciu komunikácie veľkého počtu stakeholderov, kvôli čomu každý pri investíciách zasahuje do priestoru podľa seba.

______________________


Diskusie sa zúčastnili Jára Johnová (Pražské matky), Zuzana Kuldová (Institut plánování a rozvoje hl. m. Prahy), Dominika Belanská (Obchodná ulica a okolie, o. z.) a Ivo Nesrovnal (primátor hlavného mesta SR Bratislavy). Nesrovnal priniesol do diskusie aktuálnu znechutenú atmosféru z magistrátu a priblížil jeho známe krátkodobé aj dlhodobé ciele. Za prioritné považuje vytvorenie inštitútu, ktorý bude plniť funkciu podobnú pražskému IPR a zrušenie terajšieho Útvaru hlavného architekta. Ďalej dokončenie strategických materiálov, ako manuál tvorby verejných priestranstiev, koncept novej promenády, kompletných ulíc, či výškovú reguláciu. Za potrebnú považuje aj zmenu zákona, pretože v meste by mal rozhodovať iba jeden stavebný úrad a Bratislava by mala byť podľa neho samostatným územným celkom.

Bratislava sa pripravuje na predsedníctvo EÚ, vďaka čomu získa 14 miliónov eur od vlády. 80% z nich pôjde na opravu kilometrov ciest a chodníkov v správe mesta ešte v prvom polroku. Ďalšie veľké čiastky pôjdu do zelene, čistoty a po novom aj do boja s graffiti.

Dnes sa zíde 30 účastníkov workshopu, zložených zo zástupcov samosprávy, architektov, aktivistov a ďalších odborníkov z oblastí, ktoré súvisia s verejnými priestormi. Majú možnosť diskutovať o tom, čo treba spraviť, aby aj Bratislava prijala strategické materiály týkajúce sa verejných priestorov a riadila sa nimi.

Konferencia WhatCity? je výbornou príležitosťou pre odbornú aj laickú verejnosť, ako sa dozvedieť zaujímavé informácie z oblasti rozvoja mesta. Počas konferencie mohol ktokoľvek zaslať mestu otázku pomocou aplikácie. Aj keď sa nestihlo odpovedať na väčšinu z nich, magistrát prisľúbil dodatočnú odpoveď na všetky. Nechajme sa teda prekvapiť.

(fowner)
Zdieľať na Google Plus
    Blogger koemntár
    Facebook komentár

1 komentárov: