IUR: Zákon o poplatku za rozvoj – rozumný návrh, alebo len ďalší poplatok?

Dynamika výstavby v Bratislave, ako aj v iných slovenských mestách, je viditeľná doslova z mesiaca na mesiac. V centre i na perifériách vyrastajú nové projekty ako huby po daždi. Mestá však nie sú len izolované stavby, ale aj infraštruktúra, ktorá ich spája. Na jej zlepšovaní a skvalitňovaní by sa ale nemali podieľať iba samotné obce. Je potrebné, aby ruku k dielu pridali aj developeri a stavebníci, ktorí sú za nové výstavby zodpovední. Objem ich príspevku však doteraz nebol nikde záväzne stanovený. Pred pár dňami sa ale do parlamentu konečne dostal návrh na nový zákon, na ktorom sme v minulosti v Inštitúte urbánneho rozvoja (IUR) už dlhšiu dobu pracovali a snažili sa ho pretlačiť vpred, a ktorý môže znamenať prínos nielen pre stavebníkov a obec, ale aj jej obyvateľov.

Foto: IUR
V minulosti už IUR informoval verejnosť o príprave návrhu zákona o poplatku za rozvoj. Po niekoľko mesačnej odmlke sa návrh tohto zákona, ktorý  bude mať priamy finančný  dopad na každého stavebníka, opäť dostáva na „program dňa“. V júni tohto roka poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave zobrali  na vedomie koncepciu zmeny financovania hlavného mesta, ktorú predložil primátor Ivo Nesrovnal. Jedným z bodov uvedenej koncepcie bola aj podpora zavedenia investorského poplatku, resp. zákona o poplatku za rozvoj.  Koncom minulého mesiaca sa však návrh zákona, ktorý pripravila Únia miest Slovenska, a na ktorom sa v minulosti  aktívne podieľal aj Inštitút urbánneho rozvoja dostal ešte ďalej. Do NR SR ho 28. augusta predložili ako poslanecký návrh poslanci Igor Choma (primátor Žiliny, SMER) a Richard Raši (primátor Košíc, SMER). Rieši však naozaj tento návrh existujúce problémy ohľadom výstavby a infraštruktúry?


Pozrime sa na to od začiatku. Myšlienka zákona je založená na overenej praxi zo zahraničia, kde funguje už niekoľko desaťročí. Podobné poplatky riešia situácie, kedy sa v určitej lokalite  uskutočňuje výstavba, ktorá prirodzene navyšuje požiadavky na existujúcu infraštruktúru.  Aby bolo možné ju adekvátne rozvíjať, odvádzajú stavebníci za svoju stavbu jasne určený poplatok. Z výnosu z poplatku následne mestá financujú potrebný rozvoj infraštruktúry. Ak bude poplatok v slovenských podmienkach správne nastavený, môže znamenať win-win situáciu pre všetkých. Prinesie vopred čitateľné požiadavky mesta voči stavebníkom, mestu zaručí finančný príspevok na budovanie infraštruktúry a následná kvalitnejšia infraštruktúra zlepší prostredie aj „starousadlíkom“ v okolí novej výstavby.


„Cieľom návrhu zákona o miestnom poplatku za rozvoj je zavedenie pravidiel pri prispievaní na rozvoj infraštruktúry. Zákon by mal zabezpečiť, aby prispieval každý, kto akýmkoľvek spôsobom prináša do dnešného prostredia „záťaž“ vo forme novej výstavby. Aby bol poplatok férový, tak by mali prispievať všetci, to znamená tak stavebník napr. jedného rodinného domu, ako aj developer budujúci novú štvrť so stovkami bytov. Samozrejme každý proporčne k množstvu nadzemnej podlažnej plochy, ktorú do prostredia umiestňuje,“ uviedol autor myšlienky aplikovania poplatku za rozvoj na Slovensku a spoluzakladateľ IUR, architekt Drahan Petrovič.

Park Andreja Hlinku, Foto: IUR

Tento poplatok by, samozrejme, mal byť nastavený v primeranej výške. Inštitút urbánneho rozvoja navrhol v diskusiách s Úniou miest Slovenska hornú hranicu sadzby poplatku na úrovni 10€/m2 (stanovuje sa ako sadzba x hrubá nadzemná plocha stavby v m2). Pri malom rodinnom dome so zastavanou plochou 100m2 by tak šlo o sumu 1000€, čo je relatívne malá položka vzhľadom na obvyklú výšku rozpočtu výstavby, no zároveň dostatočný príspevok pre obec na zlepšenie infraštruktúry. Avšak prípadné zvyšovanie maximálnej sadzby poplatku by už malo citeľný vplyv na celkové náklady, čo by sa odrazilo aj na raste cien novej výstavby a dostupnosti bývania. A to je jeden z prvých problémov, ktoré sa nám naskytujú pri čítaní nového návrhu zákona, ktorý bol predložený do parlamentu. V ňom sa totiž poplatok pohybuje v rozpätí 10 až 45€/m2 podlažnej plochy, čo môže mať, ako sme už spomínali, negatívny dopad na cenu a dostupnosť bývania. Okrem toho by sa presná výška sumy mala určovať podľa toho, ako daná stavba zaťažuje okolitú infraštruktúru. Rezidenčná výstavba kladie prirodzene najvyššie požiadavky na jej výstavbu, a preto bude pravdepodobne aj sadzba poplatku volená vyššia, resp. minimálne rovnaká ako napríklad pri výstavbe administratívnych budov. Preto by po zavedení predloženého zákona do praxe finančné dopady najviac pocítili práve bežní obyvatelia obce.

Veľmi dôležitou súčasťou, ktorá však takisto v tomto návrhu chýba, je aj možnosť „zápočtu“ investícií, ktoré do verejnej infraštruktúry na základe požiadaviek obce zrealizuje stavebník. Takéto investície by mali byť podľa IUR započítateľné voči poplatku za rozvoj. V opačnom prípade zákon nevyrieši existujúce problémy, naďalej bude pretrvávať situácia keď stavebník prispieva do verejnej infraštruktúry na základe jeho úspešnosti pri rokovaniach so samosprávou a navyše bude nová výstavba plošne zaťažená ďalším poplatkom. V prípade, že by bola započítateľnosť súčasťou nového Zákona o poplatku za rozvoj, výhody tohto riešenia by sa ukázali na oboch stranách. Samospráva by napríklad nemusela robiť výberové konanie na realizáciu križovatky a dohliadať na termíny dostavby projektu a stavebník si zasa môže túto investíciu odpočítať z hodnoty, ktorú by mal v rámci poplatku za rozvoj odviezť do pokladne obce. 

Inštitút urbánneho rozvoja sa bude tejto téme intenzívne venovať a bude o návrhu zákona  naďalej komunikovať s Úniou miest Slovenska, ako aj s predkladateľmi zákona.  Cieľom IUR, a veríme že aj cieľom predkladateľov, nie je predraženie výstavby, ale, naopak, všetkým má priniesť pozitíva: od veľkých developerov cez súkromných investorov, mestá a obce až po obyvateľov žijúcich v lokalitách, ktorých sa nová výstavba bude dotýkať.  Zverejnený návrh zákona je však jednoznačne potrebné dopracovať.


Juraj Suchánek, IUR
___________________
O IUR

"Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) je nezisková organizácia, ktorá vznikla v apríli 2010. Cieľom organizácie je združiť všetky profesie pôsobiace v oblasti urbánneho rozvoja a tvorby krajiny. Developerov, architektov, inžinierov, projektantov, stavebné firmy, ale aj predstaviteľov finančných inštitúcií, marketingových odborníkov, právnikov, realitné kancelárie, správcov nehnuteľností i reprezentantov samospráv a orgánov štátnej správy. IUR sa dlhodobo zaoberá problematikou územného plánu Bratislavy, štandardného a transparentného posudzovania investičných zámerov, ako aj inými témami súvisiacimi s rozvojom hlavného mesta. 

Poslaním inštitútu je vytvoriť partnerský vzťah medzi verejnosťou, vládnymi inštitúciami, samosprávami a developerským odvetvím, založený na vzájomnej dôvere a porozumení.

IUR má ambíciu podávať konkrétne návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia, zabezpečovať profesionálny rozvoj svojich členov a sprostredkovať ich odborné skúsenosti pri rokovaniach s orgánmi štátnej správy, samosprávy, organizáciami a verejnosť.
"


Zdieľať na Google Plus
    Blogger komentár
    Facebook komentár

0 komentárov:

Zverejnenie komentára