Inšpirácie pre Bratislavu: Vancouver & Seattle

V marci tohto roku mal pisateľ týchto riadkov možnosť navštíviť dve významné mestá na západnom pobreží amerického kontinentu: Vancouver a Seattle. Vancouver, najväčšie mesto Britskej Kolumbie, sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach v rebríčkoch kvality života v celosvetovom meradle (5. podľa agentúry Mercer v rokoch 2015 i 2014, 3. podľa Economist Intelligence Unit) a sám osebe je mimoriadne sa rozvíjajúcim ekonomickým centrom, ktorý do roku 2020 očakáva nárast počtu obyvateľov až o jeden milión. Seattle zas patrí k výraznym centrám inovácii a ekonomického rozvoja v USA, kde sídlia giganty ako Microsoft, Amazon, Boeing alebo Nordstrom. Aj Seattle je medzi americkými mestami s najvyššou kvalitou života (5. v USA podľa Merceru) a aktuálne sa rozvíja mimoriadne dynamickým tempom. Tak Vancouver aj Seattle si zasluhujú našu bližšiu pozornosť. Vysoké umiestnenie v zmieňovaných rebríčkoch totiž neprichádza samé od seba a tieto mestá preto poskytujú množstvo inšpirácii, ponaučení a vzorov aj pre Bratislavu.

Urbanizmus

Na prvý pohľad pripomína Vancouver typické severoamerické mesto, kde centrum je tvorené tzv. CBD (Central Business District), teda downtownom tvorenom výškovými budovami a mrakodrapmi, a zvyškom mesta tvoreným nízkou zástavbou vo forme individuálnych rodinných domov. Na rozdiel od iných miest sú však dôležité zásadné rozdiely: Mesto si v centrálnych oblastiach zachováva mimoriadny vysoký objem bývania, vrátane bývania vo výškových budovách. Vysoká koncentrácia obyvateľstva vedie k redukcii nárokov na dopravu a dopravnú infraštruktúru, zvýšeniu atraktivity pre komerčné aktivity aj menšiemu tlaku na rozširovanie mesta do voľnej krajiny. Hoci veľká časť obyvateľstva napriek tomu obýva suburbiá, ich rozsah nie je až taký obrovský, ako je to v iných prípadoch (viď Los Angeles, Phoenix alebo Houston). Vancouver neurobil ani chybu vo forme budovania obrovských diaľničných komunikácii priamo v centre mesta, ktoré by totálne narušili mestskú krajinu a zároveň netrpí ani katastrofálnymi dopravnými zápchami (napríklad, väčšiu časť automobilovej, príp. autobusovej dopravy z pomerne rozsiahlych oblastí West Vancouver, North Vancouver a Capilano, oddelných morským zálivom, zabezpečujú len dva mosty s tromi, príp. šiestimi pruhmi). Samotné mesto okrem toho mimoriadne vážne narába s výškovou reguláciou, zástavba tak pomerne harmonicky dopĺňa okolitú prírodnú krajinu, ktorá patrí k silným stránkam Vancouvru (podobne ako Bratislavy).

Jemná práca s výškou budov a prispôsobením mesta prírodnému prostrediu sa podpísala na umiestnení Vancouvru na popredných miestach v rebríčkoch kvality života. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Niektorí urbanisti (napríklad Jan Gehl či Jane Jacobs) zvyknú či zvykli kritizovať výškovú zástavbu pre ich obrovskú a pre človeka neprirodzenú mierku, ktorá narúša príjemný pocit z ulice a mestského priestoru, ktorý je obostavaný budovami s mierkou bližšou ľudskej bytosti (do výšky 5-6 poschodí), ale aj pôsobenie mikroklimatických podmienok v blízkosti takýchto budov. Napriek tomu, Jan Gehl uvázda príklad, kde sa výškové budovy podarilo skĺbiť s požiadavkami na ľudskú mierku oddelením parteru o výške niekoľko podlaží s administratívnou, rezidenčnou či komerčnou funkciou, od výškovej časti, ktorá je od uličnej čiary odsadená, čiže človek ju vníma až druhoplánovo. Tým príkladom je práve Vancouver.

V prvom pláne verejný parter s nižšou mierkou, v druhom pláne výškové hmoty obytných budov. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Vo všeobecnosti oceňovaný je aj špecifický architektonický štýl vancouverských výškových budov, charakteristický vysokým podielom presklených plôch a prácou s odrazom, vďaka čomu mesto poskytuje množstvo vzrušujúcich pohľadov, lepšie svetelné podmienky a kvalitnejšiu mikroklímu. Všeobecná inovatívnosť a liberálnosť mesta sa prejavuje aj v prijímaní kontrastu medzi historickou a modernou architektúrou, ktorý je možné vidieť v najtrendovejšej štvrti mesta Yaletown.

Kombinácia starého a nového v štvrti Yaletown. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Seattle viac pripomína tradičný model amerického mesta vychádzajúci z tzv. chicagskej školy, kde je centrum s downtownom oddelené od suburbií oblasťou, kde dominujú parkoviská a priemyselné haly. Napriek tomu je momentálne zjavný posun smerom k tradičnému, husto zastavanému mestu s rastúcim počtom bytov v centrálnej oblasti. Seattle je ako inšpirácia azda prínosnejší pre Bratislavu, lebo počas svojho vývoja taktiež urobil vážne chyby. Tou najvážnejšou je zavedenie ťažkej tranzitnej dopravy priamo do centra, čím sa odtrhlo nábrežie, ako aj univerzitná a obytná štvrť východne od centra mesta. V súčasnosti sa hľadajú možnosti riešenia, napríklad v prípade nábrežia sa po vzore Bostonu nábrežná komunikácia presunie pod zem a vznikne pešia promenáda. Očakáva sa, že po bostonskom projekte pôjde o najväčšiu verejnú investíciu do mestskej infraštruktúry v amerických dejinách (odhadované náklady cca 2,8 miliardy USD). Je zrejmé, že s podobnými problémami sa bude potýkať aj Bratislava, napríklad v prípade prekrytia Einsteinovej či Staromestskej. Príklad Seattlu (alebo aj Bostonu) však ukazuje, že realizovať niečo podobné sa dá.

Časť mestskej diaľnice v Seattli je prekrytá parkom. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Seattle aktuálne prebudováva nábrežie, ktoré je diaľnicou odtrhnuté od centra mesta. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.



















Verejné priestranstvá

Vo všeobecnosti platí, že kvalitný život v meste sa nezaobíde bez kvalitných verejných priestorov a priestranstiev, v rámci ktorých sú rešpektované potreby a ťažkosti čo najširších skupín obyvateľstva, či už na základe pohlavia, veku, zdravia, etnického pôvodu i ďalších charakteristík. Verejné priestranstvá a priestory preto musia byť otvorené, prístupné, lákavé a udržiavané, aby sa stali platformou pre komunikáciu, stretávanie sa a interkultúrnu výmenu. Prakticky sa to prejavuje v rešpektovaní chodcov a cyklistov v uličnom priestore, bezbariérovosti mesta, ktorá umožňuje prístup aj imobilným obyvateľom či seniorom, akceptovaniu umeleckého vyjadrovania všetkých generácii, estetizovaniu prostredia formou rozličných aktraktívnych prvkov (od landscapingu po lavičky). Vancouver sa snaží tieto požiadavky akceptovať a vďaka tomu má človek pocit, že je v mestskom priestore rešpektovaný a docenený, v čom je výrazný rozdiel oproti Bratislave, ktorá mnohokrát pôsobí nepriateľsky. Podobne aj v Seattli vidno mimoriadny progres a mesto v poslednej dobe začína realizovať tzv. kompletné ulice, v ktorých má každá skupina (chodci, cyklisti, automobilisti) dostatočný a komfortný priestor pre pohyb. 


Inak nezaujímavý chodník sa stal atraktívnym cieľom vďaka výstave venujúcej sa prírode, dejinám a kultúre Kanady. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Schodisko, ktoré nerobí problém ani ľuďom so sťaženým pohybom, Robson square, Vancouver. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Kvalitný street art premenil betonáreň na estetický doplnok územia. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Cyklisti majú v tejto ulici nárok na rovnaký priestor ako automobilisti, pričom je zaručená ich bezpečnosť. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Seattle - kompletná ulica, kde je cestá pre autá v jednej výškovej úrovni s chodníkom, cesta je kľukatá, čiže autá musia jazdiť opatrne, chodníky dostatočne široké a vďaka parkletom sú vytvorené zákutia pre sedenie, zeleň alebo umenie. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY. 
Seattle- skúsenosti ukazujú, že prenosné a pohyblivé stoličky ľudia oceňujú viac, aby si ich mohli prispôsobiť podľa vlastného komfortu. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Komunitné centrá

Mimoriadne významnú zložku podieľajúcu sa na formovaní vysokej kvality života tvoria komunitné centrá, ktorých je vo Vancouvri mnoho (v meste samotnom 12, ďalšie na predmestiach). Tieto centrá predstavujú absolútne verejný a otvorený priestor pre akéhokoľvek človeka (platí prvá a druhá veta z odstavca o verejných priestranstvách), v rámci ktorého sa môže stretávať s inými ľuďmi, venovať sa záľubám a koníčkom a pracovať na svojom talente a osobnom raste. Autor článku navštívil vancouverské komunitné centrum Hillcrest a mal možnosť pozorovať, že nejde len o všeobecné proklamácie, prečo sú komunitné centrá dôležité, ale aj fungujúcu realitu. Možnosti trávenia času v centre zahŕňali napríklad plávanie, korčuľovanie, čítanie, tancovanie, spievanie, ale aj stretávanie sa v komunitnej kaviarni a reštaurácii či návštevu fitnescentra. Návštevníkmi boli všetky vekové skupiny, od detí, ich rodičov, pracujúcich ľudí v strednom veku po seniorov. Takisto centrum organizovalo stretnutia pre migrantov, sexuálne menšiny, rozličné etnické skupiny a bolo plne bezbariérové. Zaujímavosťou bola na Slovensku nevídaná vec, inak v Kanade relatívne rozšírené toalety pre rodiny, kde odpadajú možné nepríjemnosti pri návšteve toalety s malým dieťaťom. Samozrejmosťou bola vynikajúca architektonická úroveň komplexu a jeho dobrá dostupnosť v centrálnej časti mestskej štvrte, s napojením na verejnú dopravu a cyklotrasy. Podobné komunitné centrá aj v Bratislave sú nevyhnutnou podmienkou, ak chceme zásadne skvalitniť život a sociálne vzťahy predovšetkým na sídliskách. Výhodou mnohých bratislavských mestských častí sú pomerne rozsiahle nezastavané, resp. nevhodne využívané územia v centrálnych oblastiach, kde by komunitné centrum bolo ideálnou funkciou (Petržalka, Ružinov, Dúbravka, Podunajské Biskupice, Rača). 

Vstup do komunitného centra: Vpravo na poschodí fitness, na prízemí priestor pre záujmovú, klubovú a krúžkovú činnosť, seminárne miestnosti. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Mapa komunitného centra. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Klzisko, priestor pre rodičov, kaviareň. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Ping-pong či stolný futbal, ktorý je pre návštevníkov úplne zadarmo. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Krúžková činnosť. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Plavecké centrum, zahŕňajúce niekoľko bazénov, ale aj relaxačné centrum pre dospelých. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Inou formou komunitného centra je budova dobre známa každému milovníkovi súčasnej modernej architektúry - Verejná knižnica v Seattli. Dielo naprojektované slávnym architektom Remom Koolhasom a jeho OMA (Offfice of Metropolitan Architecture) je prototypom verejných budov súčasnosti vďaka vynikajúcej vnútornej filozofii objektu, ktorý je celý absolútne prístupný bez akýchkoľvek zábran alebo zákazov. V čase návštevy autorom, tesne pred otvorením, sa už pred vchodom vytvoril dlhý rad čakajúcich ľudí každého pohlavia i veku, od detí na výlete zo škôlky, cez študentov až po dôchodcov, cez príslušníkov rozličných sociálnych skupín (študenti prestížnej univerzity aj bezdomovci, ktorí mohli v teple čítať) až po všetky rasové a etnické skupiny. Ukazuje sa, že kvalitná architektúra má výrazný komunito-tvorný charakter.


Verejná knižnica v Seattli je vzorom pre nové verejné budovy vo svete. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Ľudia netrpezlivo čakajú na otvorenie knižnice. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Parky a zeleň

Vancouver vyniká bohatstvom obrovského počtu parkov a prírodných rezervácii v tesnom dotyku centra mesta a jeho zázemia. Táto situácia pripomína Bratislavu, ktorá sa môže pochváliť podobnou výhodou (Malé Karpaty, lužné lesy), ktorú však využíva absolútne nedostatočne. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že prístup vo Vancouvri je založený na ponechaní čo najväčšej voľnosti prirodzeným procesom v mestských lesoparkoch: žiadne rúbanie, žiadne odhrabávanie lístia, odstraňovanie spadnutých konárov a pňov či zásahy do ekosystémov. Na druhej strane, zeleň priamo v meste je veľmi starostlivo udržiavaná, šľachtená a upravovaná, čo znamená aj pravidelné omladzovanie porastov. Mestskú mikroklímu ovplyvňujú aj zazelenené strechy domov, ktorých je vo Vancouvri veľký počet. Špecifickú formu zelene predstavujú tzv. pocket parks (vreckový park) vo forme malých plôch mimoriadne udržiavanej parkovej zelene alebo námestíčok v blízkosti administratívnych centier a na miestach hustej a vysokej zástavby. Tieto pocket parks vychádzajú z americkej tradície územného plánovania, kde môže developer realizovať vyššiu zástavbu za predpokladu, že vytvorí takýto kvalitný priestor, o ktorý sa bude naďalej starať. Vzniká tak symbióza medzi verejným a komerčným záujmom, čo je v rozpore s bratislavskou praxou, kde sa často presadzuje jeden či druhý extrém (stavať bez akéhokoľvek ohľadu na verejné priestranstvá alebo nestavať vôbec).

Fotografia by mohla vzniknúť v pralese - v skutočnosti vznikla v mestskom parku vo Vancouvri. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Vynikajúci náučný a informačný systém dopĺňa blízke stretnutie so zachovanou prírodou. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Vyvýšený chodník bol vybudovaný za účelom ochrany vzácneho ekosystému na povrchu skál. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Turistické cestičky bývajú vzorne upravené a vhodným spôsobom vyhraničené, aby upozornili návštevníkov na potrebu ochrany nenarušenej prírody a zároveň ponúkli bezpečný a komfortný zážitok. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Veľmi starostlivo upravované stromoradia vo Vancouvri sú v rozpore s neupravenými a prestarnutými stromoradiami v Bratislave. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Strešná záhrada nielen skvalitňuje mikroklímu a pohľad na strešnú krajinu, ale stáva sa aj hniezdiskom pre vtáky. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Zazelenený vstup do reštaurácie sa stáva mestskou oázou zelene. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Vreckový park vo Vancouvri: námestie, fontána, množstvo kvalitne ošetrovanej zelene. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Vreckový park v Seattli: Umelý vodopád so sedením okolo je skutočnou oázou. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Príklad využitia strechy garážového domu: Komunitné záhradky. Autor: Adrian Gubčo, Bratislava YIMBY.
Zhrnutie


V článku sa autor snažil ukázať inšpiratívne riešenia, ktoré možno v mnohých prípadoch bez veľkej námahy či financií zreplikovať aj v Bratislave. Vancouver ani Seattle nie sú mestá bez problémov: tradičnou Achillovou pätou väčšiny severoamerických miest je verejná doprava, ktorá má nedostatočnú úroveň či pokrytie. V centrách európskych miest je veľmi zriedkavé vidieť takú extrémnu chudobu, ako sa dá vo Vancouvri či v Seattli. Ceny nehnuteľností sú vďaka prílivu majetných investorov z celého sveta absolútne nedostupné pre množstvo bežných pracujúcich obyvateľov. Napriek tomu je prístup v mestskom plánovaní, ktorý kladie do popredia človeka a jeho potreby, pre budúcnosť rozvoja miest zásadný a mal by byť napodobnený aj v Bratislave, ktorá sa potýka s absenciou takéhoto chápania pri určovaní budúcnosti. Autor verí, že tento článok prispeje ku lepšiemu pochopeniu konkrétnych foriem akceptovania človeka v mestskom priestore a bude inšpiráciou pre svojich čitateľov. Článok je taktiež v súlade s dlhodobými cieľmi iniciatívy Bratislava YIMBY, ktorá chce prispieť ku skvalitneniu developmentu a mestského plánovania v Bratislave.



V prípade kopírovania fotiek žiadame uviesť meno autora. 
Zdieľať na Google Plus
    Blogger komentár
    Facebook komentár

0 komentárov:

Zverejnenie komentára